Matka na polovičný úväzok

Prší, je chladno. Dnes deti nebudú mať chuť ísť na ihrisko. Zo škôlky ideme rovno domov. Chlapci majú podobnú náladu ako dnešné počasie. Prvorodený si ľahne na zem a prehlási, že nevládze sa vyzuť. Piccolo k nemu príde a hovorí ja ti pomôžem a už mu vyzúva topánky so suchým zipsom. 

Presúvame sa do obývačky, kde im chystám nejake ovocie na olovrant. Piccolo začína zaťahovať, naoko bez dôvodu sa začína sťažovať. Prvorodený k nemu príde “Si hladný? Dáme si vitamín na cmúľanie?”, a už beží priniesť ich obľúbené. “Ideme postaviť garáž?”, prichádza Prvorodený s ďalšími nápadmi na ukončenie Piccolovho pofňukovania z dlhého dňa v škôlke. Ja krájam tie jablká a srdce mi plesá láskou a dojatím. Obyčajná každodennost. Deti, ktorým sú tri a dva roky, parťáci, ktorý sa podržia. Situácie, kde ma už nie je treba ako sprievodcu, mediátora, problem solvera, komunikátora ani poskytovateľa.

A ja mám ten luxus pozerať sa na to z prvej rady. Môžem im dať toľko extra hodín z každého dňa, lebo som sa rozhodla to mať inak, prácou na part-time.